František Latka sa narodil 10. 12. 1913 v Staškove ako najmladší zo siedmich detí Jána a Márie rod. Machovčákovej. Tu chodil do základnej školy. V roku 1935 zmaturoval na obchodnej akadémii v Trenčíne. Jeho menovec, pán Latka, ktorý vlastnil na Vyšnom konci obchod, si samozrejme všimol šikovného a nadaného chlapca a chcel mu zve-riť prevádzku, ale František túto ponuku neprijal. Pri regulácii Olešňanky, na ktorej brigádoval, mu riadiaci majster z Moravy poradil, aby šiel do Zlína. V októbri roku 1935 sa teda zamestnal u Baťu a spolu s jeho synom Tomášom prešiel výučbou od tej najjednoduchšej po tie náročnejšie profesie. Tomík, ako zvykol František volať pokračovateľa svetového obuvníckeho impéria, bol od neho len o rok mladší. Už na jar v roku 1937 ho firma vyslala ako obchodníka do Afriky nakupovať kože a gumu. Pred cestou dostal dovolenku, aby mohol pozrieť rodičov v Staškove.
“Veľmi sa strachovali aby ma tam tí černoši nezedli“,
písal vo svojej reportáži po návrate. V Kamerune a Nigérii pracoval dva a pol roka. Musel si tam postaviť vlastné obydlie a zvládnuť komunikáciu s domorodcami. V priebehu polroka už nepotreboval tlmočníka, stihol sa naučiť domovskú reč haussa. Za obchodom precestoval 20 000 km úplne sám. Potom ochorel na maláriu a poslednou loďou pred vypuknutím vojny sa v roku 1939 vrátil domov. Odchádzal z Československej republiky a vracal sa už do Slovenského štátu. Dávali mu malé šance na prežitie zákernej choroby, ale vyliečil sa, aj keď následky malárie ho sprevádzali celý život. Jeho novým pracoviskom sa stal Svit pod Tatrami. Prepracoval sa do vedenia fabriky a ako šéf obchodného oddelenia veľa cestoval po svete. Aj počas vojny výroba vo Svite bežala. Už v roku 1939 začal publikovať v časopise Budovateľ, v ktorom uverejnili jeho články o pracovnej ceste v Afrike. Neskôr sa stal prispievateľom a spolupracovníkom Technických novín a časopisu Technická práca. V roku 1941 sa oženil s Miroslavou Berákovou z Kútov. Prvá dcéra Oľga sa im narodila v roku 1943. Celkom mali 5 detí (Oľga, Rudolf, Ján, František a Jarmila). Po nástupe komunistov bolo celé vedenie Tatrasvitu vymenené za robotnícke kádre a František bol odsúdený na štyri roky väzenia. V Ilave a Jáchymove si nakoniec v rokoch 1951 až 1953 odsedel dva roky. Z väzenia sa vrátil k svojej rodine do Kútov, kam sa bola manželka s deťmi nútená odsťahovať.
Komunistický žalár ho dosť poznačil, stal sa viac uzavretý. Zamestnal sa ako robotník – zámočník v Slovenskom hodvábe v Senici a v roku 1957 nastúpil do vydavateľstva Alfa Bratislava. V tom istom roku bol rehabilitovaný a nespravodlivý trest mu bol vymazaný z registra. Do Bratislavy sa presťahoval až v roku 1958. To už dva roky diaľkovo študoval na Slovenskej vysokej škole technickej, ktorú ukončil s vyznamenaním. Červený diplom strojného inžiniera si prevzal v roku 1962. Vo vydavateľstve Alfa pracoval František Latka až do dôchodku. Stal sa uznávaným prekladateľom technickej literatúry. Prekladal z nemčiny, angličtiny, češtiny a ruštiny. Z nemčiny preložil a upravil praktickú príručku Fritza Müllera Logaritmické tabuľky, ktorá vyšla v dvoch vydaniach v rokoch 1964 a 1967. Najznámejším jeho autorským počinom však bolo napísanie populárno – náučnej publikácie „Minilexikón matematiky“, ktorý sa od roku 1970 až doteraz dočkal 15-tich prepracovaných a doplnených vydaní o celkovom náklade 1,2 mil. kusov. Preložený bol do maďarčiny, nemčiny, bulharčiny a ukrajinského jazyka a okrem Slovenska vyšiel v piatich štátoch. Doteraz sa táto publikácia predáva a to od jej prvého vydania uplynulo už 40 rokov. Trinástich vydaní sa autor dožil, dve sa zrealizovali po jeho smrti vo vydavateľstve Didaktis. František Latka zomrel 13. 7. 1993 v Bratislave vo svojich nedožitých 80-tich rokoch. Gény svojho starého otca zdedil aj jeho vnuk Daniel, ktorý v súčasnosti študuje matematiku a informatiku v Oxforde. Práve naňho prešli aj autorské práva.
František Latka vyšiel z biednych pomerov chudobných Kysúc. Musel zo Staškova odísť ako mnohí pred ním a po ňom, aby sa presadil a naplno rozvinul svoje schopnosti. Do svojho rodného kraja sa však pravidelne a rád vracal.