Elena Holičková rod. Kunová (*1950) sa narodila v obci Staškov. Matka Kamila Kunová rod. Tunáková pracovala na MNV ako administratívna pracovníčka, otec Vojtech Kuna ako vysoko kvalifikovaný zvárač prešiel mnohé krajiny Európy i Ázie (Irak). Roku 1959 sa rodina presťahovala do jeho rodiska, obce Výčapy-Opatovce pri Nitre. Povinnú školskú dochádzku začala na Staškove (1.-3. trieda) a ZDŠ ukončila v novom bydlisku rovnako ako jej sestra Mária Ulbrichová rod. Kunová o šesť rokov neskôr.
V roku 1965 ju prijali na bratislavské Konzervatórium, kde začala študovať hru na flautu, ktorú ukončila dva roky po maturite absolutóriom v roku 1972.
V rokoch 1972-1977 študovala na VŠMU v Bratislave operný a koncertný spev u prof. Márie Kišonovej-Hubovej. Popri štúdiu sa zúčastnila na speváckych kurzoch v Taliansku a Nemecku a stihla sa v roku 1974 vydať za PhDr. Jána Holičku, v tom čase pedagóga na PF UK v Trnave.
Už počas vysokej školy dostala viacero ponúk na účinkovanie v opere SND, kam po úspešnom konkurze v roku 1978 nastúpila ako sólistka. Výrazným úspechom bolo „I. miesto“ a „Cena za najlepšiu interpretáciu slovenského diela“ na XII. medzinárodnej súťaži Antonína Dvořáka v Karlových Varoch. Slovenský hudobný fond jej udelil „Cenu Frica Kafendu“.
Počas 30-ročného pôsobenia v opere SND stvárnila takmer 60 veľkých i menších postáv. So súborom opery precestovala mnohé krajiny Európy (Nemecko, Španielsko, Holandsko, Švajčiarsko atď.), pohostinsky vystupovala na scénach divadiel v Prahe a v Brne. Na doskách „Zlatej kapličky“ (Národní divadlo Praha) spievala okrem iného aj prvé predstavenie Predanej nevesty po rekonštrukcii a znovuotvorení českej prvej opernej scény.
Roku 1984 sa manželom Holičkovým narodila dcéra Zuzana.
Ako koncertná speváčka účinkovala s rôznymi orchestrálnymi telesami (Slovenská filharmónia, Slovenský komorný orchester, Košická filharmónia, Štátny komorný orchester Žilina) v koncertných partoch Bacha, Haydna, Mozarta, Beethovena i súčasných slovenských autorov. Spolupracovala s dirigentmi ako napríklad Libor Pešek (Slovenská filharmónia), Zdeněk Košler (Národné divadlo Praha), Ondrej Lenárd (SND), s ktorým realizovala viacero nahrávok pre Slovenský rozhlas.
Pred ukončením pôsobenia v opere SND dostala ponuku zúčastniť sa na koprodukcii Wiener Staatsoper a Opery Nomori Tokio v inscenácii Eugen Onegin od P.I. Čajkovského, ktorú hudobne naštudoval svetoznámy dirigent Seiji Ozawa v marci a apríli 2008 v Tokiu.
Ešte v roku 1995 začala učiť na Činohernej a bábkarskej fakulte VŠMU v Bratislave budúcich hercov techniku hlasu a o dva roky neskôr na Konzervatóriu v Bratislave operný a koncertný spev.
Počas pôsobenia na VŠMU získala titul docenta, ktorému predchádzala ukončená umelecká ašpirantúra a titul ArtD. Momentálne pôsobí ako docentka na Fakulte dramatických umení AU v Banskej Bystrici a na Konzervatóriu v Bratislave, kde učí operný a koncertný spev.