Jozef Gunčaga – profil

Jozef Gunčaga – misionár169x172-images-stories-jozef-guncaga-profil

Jozef Gunčaga sa narodil 31.3. 1953 v Staškove.

Narodil som sa ako piaty zo šiestich chlapcov, pravda dvaja narodení predo mnou zomreli, jeden hneď po pôrode a druhý ako dva a pol ročný. Do škôlky som nechodil, mama (Zuzana rod. Belková) bola s nami deťmi doma.

Deväť rokov základnej školy vychodil v Staškove, potom nasledovala SVŠ v Čadci, ktorú zakončil maturitou po troch rokoch štúdia.

Zaujímavé je, že sme si sadli do jednej lavice s Milanom Gabrišom, ktorý sa stal neskôr seminaristom a slúži ako katolícky kňaz doteraz.

V roku 1971 ho prijali na medicínu do Bratislavy.

Keď sa bolo treba rozhodovať kam zo strednej školy, myslel som si najskôr, že pôjdem po stopách svojich dvoch starších bratov študovať elektrotechniku do Bratislavy. V poslednej chvíli som sa rozhodol pre medicínu. Väčšina mojich spolužiakov sa zapísala do Martina. Neviem prečo som si ja vybral Bratislavu.  Boh to vedel. Práve v Bratislave som stretol mladých veriacich katolíkov, ktorí mi pomohli nájsť moje skutočné povolanie. Každú nedeľu som chodil na sv. omšu do kostola Blumentál. Páčilo sa mi tam, lebo tam bolo veľa mladých ľudí, aj kňazi boli mladí. No moja viera nebola pevná. Svoje stopy zanechali ateistickí učitelia na základnej i strednej škole, a ja som mal mnohé pochybnosti.

V roku 1972 sa zoznámil so Silvestrom Krčmérym, známym katolíckym aktivistom, dlhé roky väzneným za organizovanie katolíckych krúžkov v duchovnom hnutí „Rodina“ profesora Kolakoviča. Toto stretnutie výrazne ovplyvnilo ďalšie jeho smerovanie.

Pamätám sa na prvý rozhovor so Silvestrom Krčmérym. Spýtal sa ma „Ty si veriaci?“  Otázka bola pre mňa ťažká. Mal som mnohé pochybnosti, hoci som sa hádal s ateistami a zastával som vieru v Boha. Odpovedal som mu, že som veriaci, ale bola to skôr moja túžba ako realita. Prišiel som k nemu ešte niekoľkokrát na duchovný rozhovor.

Počas štúdia organizoval krúžky s duchovným programom, sobotné alebo nedeľné výlety do prírody okolo Bratislavy, letné tábory a zimné lyžovačky.

Boli to roky nasýtené duchovým životom a štúdiom medicíny. Každý deň som chodil na sv. omšu, niekoľkokrát do týždňa sme mali večerné stretnutia v krúžkoch. Silvester nám hovorieval, že dobrý kresťan ľavou rukou zvládne všetko lepšie ako neveriaci s dvoma rukami.

Medicínu ukončil v roku 1977. Keďže jeho angažovanosť v kresťanskom hnutí neušla tajnej polícii, nemohol si nájsť prácu vo veľkých mestách napriek menej atraktívnej špecializácii rontgenológa.  Ešte pred nástupom na vojnu zložil prvé dočasné sľuby zasvätenia sa Bohu v komunite (teraz sa komunita nazýva Fatima), ktorú založil Silvester Krčméry a Vladimir Jukl. Bolo to 27. augusta 1977 na chate na Dobrej Vode neďaleko Trnavy. Vojnu si odslúžíl v rokoch 1977 – 1978 vo Vimperku a Pardubiciach. Povolanie lekára vykonával v Trnave, Humennom, Gelnici a Rožňave. V tomto období dochádzal do Bratislavy a študoval teológiu. Samozrejme nik z jeho rodiny (okrem brata Ladislava)o tom nevedel. Za kňaza bol tajne vysvätený 22 mája 1982 vtedajším tajným  biskupom (teraz kardinálom) Jánom Chryzostomom Korcom. Keďže komunita, v ktorej pôsobil, mala vždy osobitné zameranie na Rusko, už v roku 1976 tam  prvýkrát vycestoval a potom približne každé tri roky.

Hľadali sme možnosti ako pomôcť prenasledovaným kresťanom v tejto krajine. Prenášali sme v skromnom množstve kresťanskú literatúru, hľadali osobné kontakty s veriacimi.

Po nežnej revolúcii ukončil kariéru lekára a hneď vo februári 1990 odcestoval do Ruska. Primície v rodnom Staškove sa konali 27. mája v tom istom roku. Jeho otec sa o synovom kňazstve nikdy nedozvedel , zomrel dva roky pred revolúciou a mame to Jozef oznámil v Bratislave pri prvej návšteve pápeža Jána Pavla II na Slovensku. Od februára 1990 je teda misionárom v Rusku, najskôr pôsobil ako kaplán v Moskve v kostole sv. Ľudovíta a od júna  1991 do roku 1995 ako farár v Kamišine, kde s veriacimi postavil kostol. V rokoch 1996 až 1997 bol farárom v meste Kursk, kde sa mu podarilo vybaviť vrátenie katolíckeho kostola tamojším veriacim. Ďalšie  dva roky strávil v meste Orol a od roku 1999 je farárom v Riazani. V súčasnosti študuje licenciát z morálnej teológie na Univerzite sv. Alfonza v Ríme.