S hrudou rodnej zeme

Sú veci, ktoré ovplyvniť nemožno. Napríklad počasie. Aj napriek tomu akoby sa stalo pravidlom, že v deň pietnej spomienky organizovanej Spolkom rodákom Jozefa Kronera už ôsmy krát, čaká v Bratislave jej návštevníkov príjemné slnečno. Bolo tomu tak aj 21. marca tohto roka.

Minulý rok Zuzka Kronerová poznamenala, že sa naša zostava omladzuje. Aj tento raz prišlo veľa mladých ľudí, ale dlhú cestu sa rozhodol absolvovať  i nestor Spolku rodákov Jozefa Kronera – 88 ročný Ladislav Jurga. Starostlivo pripravenú rodnú hrudu vysypal najskôr pri hrobe Zuzany Vaňousovej, ktorá odišla pred dvoma rokmi a návšteva považskobystrického cintorína sa tak stala súčasťou našej púte. Tu sme sa stretli s Oldřichom Vaňousom a jeho manželkou Drahomírou, ktorí s nami pokračovali v ceste do Bratislavy. Okrem kytičky a modlitby zahrala Paulínka Belková na husliach pieseň Hore slnko. Na pomníku sme si všimli položený balíček kariet. „Doniesli ich vnuci. Takmer vždy, keď prišli k babičke, nechala všetko a mastili spolu.“, vysvetlil Oldo.
V Bratislave sme navštívili aj hrob akademického sochára Vojtecha Pohanku, autora súsošia Jána Pavla II. a Matky Terezy, ktorý sa od roku 2011 stal jedným z cieľom našej cesty. Na cintoríne v Slávičom údolí sme sa stretli so Zuzkou Kronerovou, ktorá okrem iného povedala: „Vážim si, že prichádzate z Kysúc každý rok, aby ste si aj takto spomenuli na Jožka a Terku.“ Za Zuzkinej pomoci vysypal ujo Laco rodnú zem k pomníku a Paulínka zahrala citlivú Ave Máriu. Divadelné predstavenie, ktoré k tejto akcii neodmysliteľne patrí, pochádzalo z pera Mareka Maďariča podľa literárnej predlohy Jozefa Cígera Hronského. V divadle Astorke sme v réžii Juraja Nvotu pod názvom Túlavé srdce zhliadli melancholický svet plný vzplanutí i sklamaní, ktorý vynikajúcim spôsobom stvárnili Lukáš Latinák, Zuzana Kronerová Rebeka Poláková, Marián Miezga, Petra Vajdová, Zuzana Konečná, Ady Hajdu, Gabriela Marcinková a Patrik Minár.

FOTOGALÉRIA